Jeseň oblieka
usínajúcu prírodu do nekonečnej prehliadky farieb. Uplynul ďalší mesiac,
ktorého posledné týždne sme viacerí strávili upravovaním hrobov našich
zosnulých, pripravovaním vencov, kupovaním sviečok a kahancov, aby sme v
Deň všetkých svätých mohli na našich zosnulých s úctou spomínať.
Podľa
ľudovej povery sa mŕtvi v tento deň vracajú, preto im ich živí príbuzní čo
najkrajšie zdobia hroby. Všade sa spomína inak. U nás je zvykom 1.
novembra navštíviť hroby našich zosnulých príbuzných a zapáliť sviečku,
kahanček na ich spomienku. Maďari v Moldavsku varia, pečú a jedlo následne
rozdávajú na cintoríne, prípadne pri večeri prestrú aj svojim zosnulým.
Na cintorínoch sa
nám predostrie aj história našich rodných dedín či miest. Osudy, životy,
príbehy ľudí, ktorí prežívali svoje všedné dni pred desiatkami rokov, alebo
dokonca storočiami, bojovali vo vojne, či zúfalo očakávali svojich synov,
mužov, otcov, kedy sa vrátia domov z bojiska. Medzi hrobmi si možno ani
neuvedomujeme, o čom hovoria náhrobné nápisy. O krátkosti života,
o nečakaných, smutných zvratoch osudu či o krásnom veku dožitom v šťastí
a kruhu rodiny.
Začiatok novembra
patrí našim zosnulým, uctime si teda ich pamiatku, veď nikto si nezaslúži, aby
jeho pamiatka zmizla ako opadané lístie na konci jesene.
Aj v týchto
dňoch vám prajeme príjemné chvíle pri čítaní nášho mesačníka.
Mónika Subovics
