Podnikatelia v Moldave: Csaba Bartók

Firma Regfilm s.r.o. má rozvetvenú činnosť v oblasti médií. Jej zakladateľom je Csaba Bartók, ktorý bol štyri roky zodpovedným poradcom výkonného riaditeľa v MTVA (maďarský verejnoprávny vysielateľ) za Hornú zem. Je tiež výhercom nespočetných filmových prehliadok a súťaží od Košíc cez Lakitelek až po Los Angeles, skúseným reportérom a režisérom. Porozprával nám, ako to u nich vo firme chodí.

Regfilm je v prvom rade spoločnosť zaoberajúca sa prípravou televíznych programov. Významnú časť našej činnosti tvorí denná výroba. Pripravujeme správy, magazíny, živé vstupy alebo dokumentárne filmy pre slovenské a maďarské verejné médiá alebo iné regionálne médiá. Z času na čas pripravujeme aj vysielania pre rádio. Popri mne sa dennej výroby zúčastňuje Ottó Bodnár, Ágnes Kovács a Péter Szilvássy, ak si to však vyžaduje situácia, do práce zahrnieme viacerých odborníkov. Redaktorská a režisérska práca sa s spája so zaznamenávaním obrazu a zvuku a následne s dokončovacími prácami. 

Regfilm s.r.o. pracuje v meste a jeho okolí, dokonca aj na medzinárodnej úrovni, už dlhé roky. Akých oblastí sa bohatá činnosť firmy dotýka a ktoré z nich považujete za prioritné?

Dlhé roky bolo našim hlavným objednávateľom mesto Moldava, preto si nás miestni spájali predovšetkým s mestskou televíziou, kde som pracoval od roku 1995 a od roku som ju riadil. Našou hlavnou prioritou bola záchrana a vytváranie hodnôt. Preto si aj iní tak skoro všimli činnosť moldavskej televízie, no treba tiež spomenúť meno Imre Nagy, ktorý bol významným priekopníkom. Medzi stenami budov tohto malého mesta prebiehala ozajstná televízna práca. Mohli nás porovnať iba s krajskými mestami a inak tomu nebolo ani na filmových prehliadkach. Môžeme na to byť právom hrdí, a to nielen naša firma, ale celé Údolie Bodvy, my sme predsa odjakživa reprezentovali ľudí žijúcich v tejto oblasti. 

Na čo kladiete najväčší dôraz počas Vašej práce, pri príprave reportáží a filmov? 

Polovicu našej práce predstavujú objednávky, druhá polovica je na nás - na našej kreativite. Samozrejme, vždy treba vyhovieť úrovni a požiadavkám daného programu, to nám zaručí živobytie a budúcnosť. Našim heslom je pokora, čestnosť a kvalitná práca.

Situácia v médiách nie je jednoduchá. A to nie len preto, že sa rýchlo vyvíja a neustále sa mení. Aké plány do budúcna Vás momentálne zamestnávajú?

Pred mnohými rokmi môj bývalý učiteľ, režisér Sándor Sára, povedal: „Ak začnete s touto profesiou, máte pred sebou dve cesty: jedna vedie k alkoholizmu a druhá je neschodná!“ Vtedy som sa tomu smial, dnes už nie. Nemám takmer žiadneho kolegu televízneho redaktora nad 50. Opotrebovali sa oveľa skôr. Treba byť naozaj v strehu, aby človek mohol po desaťročia deň čo deň podávať výkon a neustále tvoriť. Skrýva sa za tým jedno tajomstvo, no o ňom vám poviem niekedy inokedy. Treba sa vedieť neustále regenerovať a pripravovať plány, iba takto sa dá vyhnúť vyhoreniu. Zväz Maďarských televíznych tvorcov na Slovensku, ktorého som spoluzakladateľ, vytvoril svoj vlastný internetový portál. Na stránke hirek.sk je každý deň pridávaný čerstvý písaný a filmový obsah. To bolo prvým krokom k uskutočneniu väčšieho projektu. Regfilm bude mať podľa plánov v novom spoločnom podniku leví podiel, čo znamená spustenie maďarskej televízie Hornej zeme. To je veľký plán do budúcnosti. Treba neustále horieť! Takto píše S. Petőfi vo svojom liste J. Aranyovi: Ak sa ťa dotkne moja duša a stane sa, že ťa popáli: Ja za to nemôžem… Ty si ju tak rozpálil! My potrebujeme dobrých ľudí, aby sme tvorili s Nimi, pre Nich!

-sm-

Pohľady do minulosti - Moldava v ceste cisárskych vojsk

Tak ako aj inokedy, neraz v histórii, aj pred 450 rokmi stála Moldava v ceste tiahnucich armád. Cisár a uhorský kráľ Maximilián I. vyslal svojich vojakov proti svojmu rivalovi, synovi Jána Zápoľského, kráľovi  Jánovi Žigmundovi. Na čele cisárskej armády, ktorá z Košíc vyrazila proti hradom nepriateľa, stál Lazar Freiherr von Schwendi (1522 – 1584), člen rádu nemeckých rytierov. Ide o vojvodcu, ktorý sa už vtedy preslávil ako úspešný stratég na strane cisára Karola V. Ferdinand I. ho už dlhšie volal do svojich služieb, ale Schwendi prišiel až vtedy, keď na trón nastúpil cisárov nástupca Maximilián I. V roku 1556 sa stal veliteľom cisárskych vojsk pôsobiacich na Spiši. Mal Maximiliánovu plnú dôveru, ten dúfal, že sa mu s jeho pomocou podarí potlačiť proti-kráľa. V našom okolí mal Ján II. Zápoľský  silného spojenca v Jurajovi Bebekovi, ktorý vládol viacerým pevnostiam a hradom. Schwendi postupne obsadil Tokaj, Szatmár aj Nagyvárad (posledné menované mesto leží v dnešnom Rumunsku). Na našom okolí obsadil hrady Szendrő a Krásnu Hôrku, získal aj Plešivec. V januári 1567 sa vybral proti hradu Szádvár, neďaleko Moldavy. Pred útokom ubytoval svojich vojakov vo Veľkej Ide, Jasove i Moldave. Obyvatelia len ťažko zvládali zabezpečiť túto nemalú armádu. V Moldave sa usadili delostrelci, ktorí neskôr štyri dni tvrdo ostreľovali hrad, ktorý bránila manželka Juraja Bebeka, Žofia Patóchy. Hrad ťažko poškodili a preto hrdinská Žofia uzavrela dohodu, podľa ktorej obrancovia odovzdali hrad Schwendimu a mohli tak odtiahnuť bez ujmy.

Je zaujímavé, že Moldava mala o tri storočia neskôr opäť tú česť s delostrelcami, keďže im po dobu desiatich rokov, od roku 1877 do roku 1887, musela zabezpečiť kasárne v strede mesta. Vojvodca Schwendi za svoje zásluhy získal v roku 1568 titul baróna. Príbeh skrýva ešte jednu zaujímavosť. Schwendi si počas pôsobenia v našich končinách, a konkrétne po obsadení Tokaja veľmi obľúbil tokajské víno. Vinič pochádzajúci z tejto oblasti potom aj sám pestoval na svojich pozemkoch v Alsasku. Pamiatku tejto jeho záľuby oslavuje aj jeho socha v meste Colmar v dnešnom Francúzsku. Socha má v ruke vinič. Jeho hrob sa taktiež nachádza neďaleko tohto miesta, vo farskom kostole v meste Kientzheim.

- ha -

Pohľady do minulosti - Pred sto rokmi sa konala posledná korunovácia uhorského kráľa

30. decembra 1916 sa uzavrelo takmer tisícročné obdobie. Medzi prvou a poslednou korunováciou uplynulo 916 rokov. Pred sto rokmi, v krutých podmienkach – počas krvavých bojov v prvej svetovej vojne – korunovali v Budíne blahoslaveného Karola IV. Jeho predchodca vládol 68 rokov, z toho 49 ako korunovaný uhorský kráľ. Jemu však boli dopriate iba dva roky vlády. Zaujímavé je, že korunovácia prvého uhorského kráľa a uskutočnila 25. decembra roku 1000 (podľa iných 1.1.1001) a korunovácia posledného kráľa 30. decembra 1916 – všetko koncom roka. O prvej korunovácii máme málo informácií. Posledná korunovácia je samozrejme lepšie zdokumentovaná. Prvá korunovácia sa konala v Ostrihome (a bola aj jedinou korunováciou v tomto meste). Posledná korunovačná slávnosť sa uskutočnila v Budíne (tu sa konali 3 korunovácie), okrem toho sa 38-krát korunovalo v meste 

Székesfehérvár, 9-krát v Bratislave a raz aj v meste Sopron.

Prípravy poslednej korunovačnej slávnosti sa začali už v prvých dňoch mesiaca december v roku 1916. Dňa 3. decembra sa ustanovila ústredná organizačná komisia. Do priestoru Budínskeho hradu bol prístup iba so špeciálnou vstupenkou. Autá zaplatili za vstup 150 korún, fiakre 100. Konkrétnym miestom korunovácie bol Matiášov kostol, v ktorom odstránili lavice a vytvorili miesto pre 1200 osôb. Pred kostol sa vošlo 4500 ľudí a na trasu ku kostolu ďalších 3500 šťastlivcov, ktorí mohli sledovať slávnostnú udalosť. Kráľovský pár prišiel do Budapešti spolu s následníkom trónu (Oto) už 27. decembra. Korunu a korunovačné klenoty preniesli do kostola 29. decembra. V ten deň dorazil aj mimoriadny vlak z Viedne s kráľovskou rodinou.

Samotná korunovácia sa uskutočnila v rámci sv. omše. Potom kráľ pred kostolom zložil prísahu a v sprievode sa všetci presunuli na korunovačný pahorok, ktorý podľa starého zvyku postavili zo zeminy z jednotlivých žúp a významných miest Uhorska. Z Abova to bola vzorka pôdy z hradu Abaújvár, z Gemerskej župy zem z Muránskeho hradu, z Trenčína zemina z hradného nádvoria, z Košíc trocha pôdy z Námestia slobody (dnes Námestie osloboditeľov). V korunovačnom sprievode zastupovali Abovsko-Turniansku župu župan Ede Sziklay, Endre Puky, Gyula Schell a Elemér Horváth. Za Košice tam bola vtedajšia hlava mesta, Béla Blanár. Korunovačná slávnosť sa skončila kráľovským obedom.

Iróniou osudu je, že práve na druhý deň západné mocnosti odmietli návrh prímeria, ktorý podala monarchia 12. decembra. Ďalšou raritou je, že bratia novej kráľovnej, Sixtus a Xavér, princovia z Parmy, slúžili v nepriateľskej francúzskej armáde. Pokúsili sa síce o sprostredkovanie mieru, ich snaha však zostala neúspešná.

- ha -

(Obráza jevz korunovačného albumu vydaného v roku 1917)