Domáce tváre na javisku v Budapešti

Budapeštianske maďarské divadlo predstavilo dňa 2. decembra muzikál s názvom Niekde v Európe, ktorého dej sa odohráva koncom II. svetovej vojny. V muzikáli, ktorý režíroval Viktor Nagy, získali rolu aj dve moldavské dievčatá, Júlia Nagy a Gabriella Nagy. Tí, ktorí by radi uvideli domáce tváre na budapeštianskom javisku, tak môžu učiniť 26. januára 2017 od 19.00 a 27. januára od 15.00. Lístky si možno zakúpiť na webovej stránke.

Spoločenské dni Zoltána Fábryho už po štyridsiaty siedmykrát

Niekoľkodňovú sériu podujatí, ktoré prebehli medzi 2. a 18. decembrom, má na svedomí miestna organizácia Csemadok v Moldave v spolupráci so Spojenou cirkevnou školou bl. Sáry Salkaházi. 

Menodarca spoločenských dní, Zoltán Fábry, sa narodil v roku 1897 v meste Štós. Ako je známe, Zoltán Fábry bol verný socialistickým ideálom. Vždy bol však kritický, a to nielen voči ostatným, ale aj voči sebe. Po vojne, rozčarovaný a sklamaný, sa stal jedným z hovorcov protivojenských myšlienok. No najdôležitejšie preňho vždy bolo zostať Maďarom.

V roku 1970, v roku jeho smrti, boli zorganizované prvé Spoločenské dni Zoltána Fábryho a odvtedy sa séria týchto podujatí v Moldave a jej okolí konala už 47-krát. 

Aj tohoročné dni prebiehali v duchu oživenia minulosti a premýšľania o budúcnosti. Organizátori sa pokúsili zachytiť posolstvo minulosti a budúcnosti súčasne. K našej ani nie tak dávnej minulosti patrí deportovanie našich otcov a starých otcov do sovietskych gulagov. Cieľom výstavy s názvom „Málenkij robot – 70. výročie deportovania zakarpatských Maďarov v roku 1944,“ ako aj prednášky, ktorá sa konala po oficiálnom otvorení výstavy a hovorila o tých, ktorých deportovali z Údolia Bodvy, bolo upriamiť pozornosť na tieto udalosti. Vďaka ponuke programov vybraných z naozaj pestrej palety sa záujemcovia mohli zúčastniť stretnutia so štábom maďarského programu Hazajárók. Členovia tohto programu detailne predstavili svoju prácu, porozprávali o krásach a historickom dedičstve Karpatskej kotliny, ktoré mali návštevníci možnosť uvidieť aj v premietanom filme. Dr. Takács Gizella, bývalá moldavská učiteľka, predstavila svoju knihu s názvom „Kamatos kamataim“, ktorej námet čerpala zo zážitkov a skúseností získaných počas svojej učiteľskej kariéry. V sérii podujatí nechýbalo ani hudobné vyjadrenie lásky k vlasti, Spevácky súbor Egressy Béni si totiž pre túto udalosť pripravil nádherný prozaický koncert s názvom „Kde je moja domovina“.

Program spoločenských dní, ako aj duch celého podujatia odzrkadľuje krédo Zoltána Fábryho, ktorý nikdy neprestal byť Maďarom. Nech už prišla akákoľvek politická ideológia, jeho „maďarskosť“ bola neoblomná. To nám dáva z roka na rok silu, berme si z neho príklad. 

S použitým olejom do Slovnaftu!

V posledných týždňoch sa nám ponúka príležitosť odovzdať použitý olej zozbieraný v domácnostiach na čerpacích staniciach Slovnaft, medzi inými aj na tej moldavskej. Zozbieraný olej bude recyklovaný, šetriac tak životné prostredie. Olej použitý v kuchyni už teda nemusíte naďalej vyhadzovať a navyše tak významne prispejete k ochrane životného prostredia.

Viac

Moldavský kvízový večer

Dňa 18. decembra 2016 sa pod záštitou SMK a Mládežníckej organizácie Via Nova v Moldave konal prvý Kvízový večer. Podujatia sa zúčastnilo viacero maďarských organizácií a miestnych obyvateľov. Cieľom akcie bolo vytvoriť fórum, v rámci ktorého majú Moldavčania možnosť obohatiť sa o spoločné zážitky, spoločne uvažovať a tvoriť nápady. Organizátori plánujú podujatie organizovať každý druhý mesiac. 

Fotky:

Nad Moldavou opäť vyjde slnko

Ako je známe, Moldava je najsevernejším mestom, v ktorom ešte žije významná maďarská menšina. Veľkosť a príťažlivosť Košíc mnohokrát poznačila jej lesk, naša spoločnosť však počas histórie budovala a rozvíjala mesto s neubúdajúcou silou. Aj ako malé mesto sa pýšime nespočetnými výsledkami a historickými osobnosťami, vďaka ktorým sme na Moldavu hrdí. Naša hlavná ulica môže krásou konkurovať veľkým mestám. Hoci sa obyvatelia mesta líšia národnosťou, náboženstvom či životnou filozofiou, predsa ich spája spoločný cieľ, cieľ, spraviť mesto veľkým a byť naň patrične hrdý. 

Dni Moldavčanov plynuli v duchu tejto filozofie a v pokojnej symbióze. Reformovaní a katolíci prežívali významnejšie sviatky spoločne. Národnosti nášho mesta prijali kultúru a jazyk toho druhého, ba veľakrát dokázali aj to, že Slováci a Maďari nie sú nepriateľmi, ale naopak priateľmi. Sú nimi, pretože budúcnosť Moldavy budujeme a meníme spoločne, a tak je to správne. 

Miesto, ktoré vás nabije energiou

Ja osobne žijem v Moldave odjakživa, no päť rokov som sa zdržoval v Prahe kvôli svojmu štúdiu. Chodil som domov tak často, ako som len mohol, pretože na rozdiel od veľkej a cudzej Prahy som doma, v Moldave, vždy mohol načerpať novú energiu. Je to pochopiteľné, veď ma obklopovali samí známi a priatelia. Pri nakupovaní v obchode, cestou do kostola alebo na ulici... Moldava mala na ľudí vždy vplyv, z ktorého boli nadšení. 

No pred dvoma rokmi sa čosi zmenilo. Ľudia sa stali chladnejšími,  medzi starými kamarátmi, kolegami a ľuďmi žijúcimi vedľa seba vznikli konflikty. Pominuli vzťahy, ktoré pominúť nikdy nemali. Ľudia sa na uliciach neusmievali ako kedysi a vo vzduchu bolo cítiť nevysvetliteľnú negatívnu energiu. Niektorí z nás chceli proti tejto situácii niečo podniknúť. Bolo nám jasné, že to bude možno boj s veternými mlynmi, no aj more sa skladá z kvapiek vody. Verili sme a dodnes veríme v to, že protiklady je možné prekonať a ľuďom sa dá na tvárach opäť vyčariť úsmev. 

Nová výzva

Medzičasom ma zastihla nová úloha – miestna organizácia SMK v Moldave nad Bodvou si ma zvolila za svojho predsedu. Nemal som ľahkú úlohu, keďže sme sa práve pripravovali na parlamentné voľby a strana musela presvedčiť ako na celoštátnej, tak aj na miestnej úrovni. Musel som na túto úlohu dospieť a zvyknúť si na myšlienku, že mám ukazovať cestu takým ľuďom, ktorí sa činili pre verejnosť a pohybovali sa vo svete politiky, keď som si ja ešte len skúšal osvojiť spôsoby rozprávania. Jednoducho som zaťal do tvrdého dreva. 

Našťastie ma obklopovala skupina cieľavedomých ľudí plných energie. Výsledky sme dosiahli spolu, spoločnými silami. Napriek počiatočným ťažkostiam sa nám podarilo absolvovať, čo sa Moldavy týka, úspešné voľby, čo bolo pre nás prvou a najväčšou výzvou. SMK bola v meste najúspešnejšia, rovnako svoje pozície obhájili aj kandidáti. Nasledovali ďalšie úlohy a podujatia. Otvorili sme brány II. Farmárskeho a remeselníckeho trhu Údolia Bodvy, obdarovali sme žiakov moldavských základných škôl s VJM semienkami s tým výchovným zámerom, aby sme poukázali na to, že je veľmi dôležité, aby deti už v mladom školskom veku zistili, že je veľmi dobré a zdravé jesť zeleninu vypestovanú vlastnými rukami. Spolu so spevákom menom Nagy Feró sme si zaspievali známe šlágre, s desiatkami fanúšikov sme fandili synom dvoch národov súťažiacich na Majstrovstvách Európy a uskutočnili sme aj veľa ďalších podujatí a programov v našom užšom regióne. 

Moldavské farebné pre nás

V neposlednom rade, možno ako na najväčší výsledok hľadieť na mesačník Moldavské farebné. Tento mesačník je živým príkladom toho, čo všetko môžeme dokázať spoločne. Tento projekt nezačala jedna organizácia či jedna strana, no teraz, už po roku si maďarsky hovoriaci Moldavčania uvedomili, že Moldava naozaj potrebuje dvojjazyčný mesačník, veď mesto tvoria až dve v symbióze žijúce národnosti. S našou iniciatívou sa viacerí stotožnili a posmelili nás svojou podporou. Dnes už môžeme vyhlásiť, že Moldava má znovu dvojjazyčný mesačník, ktorý patrí každému moldavskému občanovi. 

Síce malé, ale silné

Moldava je malé mesto. Každý tu pozná svojho suseda, čo je naozaj vzácne, keďže na svete sa to nedožičí každému. Súčasne sa práve z tohto dôvodu medzi ľuďmi objavujú konflikty a konfrontovanie názorov. To však nie je nevyhnutne zlé. Ba je to skôr pozitívne, keďže to znamená, že sa o seba zaujímame a nie sme si ľahostajní. Keď sa tak zamyslíme, prídeme na to, že nemáme dôvod spolu bojovať, naopak, radšej sa posaďme k jednému stolu a nájdime spoločnú cestu či kompromis. Musíme si uvedomiť, že k výsledkom sa môžeme dopracovať iba spoločne, pretože každý výsledok a krok vpred je výsledkom spoločnosti a nie jedincov. My už nad Moldavou vidíme prvé slnečné lúče. Otázkou je, či aj Vy?

Tamás Iván

Združenie Mladých Maďarských Podnikateľov na Slovensku

Združenie Mladých Maďarských Podnikateľov na Slovensku od budúceho roka začne svoju činnosť aj oficiálne. Zakladatelia absolvovali informačnú okružnú cestu po južnom Slovensku, počas ktorej sa zastavili v 8 mestách, kde miestnych mladých podnikateľov informovali o založení združenia a oboznámili ich s jeho budúcimi službami a programami. Združenie bude sídliť v Moldave nad Bodvou, čo je pre mesto, ako aj pre Moldavčanov veľká pocta. Oficiálne otvorenie združenia sa bude konať v Komárne koncom januára, no prvé školenie sa už uskutoční v Moldave. 

Nenásilnosť, politika za mier

Takto popísal pápež František 1. január pre rok 2017, deň, ktorý už 50 rokov slávime ako Medzinárodný deň mieru.

Násilie a mier sú vo svojej podstate dva protikladné fenomény v živote spoločenstiev. Hniezda násilia sú aj v súčasnosti nepopierateľné. V malom aj vo veľkom. Hovorí sa o „roztrieštenej tretej svetovej vojne“.

Zatiaľ čo mierom sa dá veľa získať, vojnou sa dá všetko stratiť. Mier totiž ide ruka v ruke s pozitívnymi spoločenskými následkami a umožňuje uskutočnenie ozajstného vývoja. Preto sa treba o vytvorenie mieru vytrvalo snažiť dokonca aj tam, kde sa cesty javia byť ťažké a neschodné.

Nenásilnosť ponúka svoj nový význam. Nielen túžbu a inšpiráciu, ale tiež realistický spôsob otvorený nádeji. Taký, ktorý je založený na primáte práva. Každý človek si podľa svojho osobného a spoločenského práva a dôstojnosti zaslúži rovnaký rešpekt. Preto by bolo dobré, keby sme sa namiesto práva moci naučili používať moc práva.

Napredujúc po tejto ceste je možné najľahšie dosiahnuť cestu nádeje, ktorá sa vzťahuje aj na okolnosti dneška, v malom aj vo veľkom. Namiesto odporu hľadať riešenia, predísť tak tomu, aby sa z nich stali agresívne konflikty.

Za touto perspektívou stojí úcta voči kultúram a identitám národov. Zatienenie názoru, že jeden človek, alebo jeho spoločenstvo je morálne vyššie ako to druhé. Ba čo viac, znamená to tiež, že ani človek, ani jeho spoločenstvo nemôžu byť ľahostajné voči tragédii druhého človeka alebo jeho spoločenstva.

Svetový legálny a nelegálny obchod so zbraňami je čoraz väčší, podporuje a udržuje konflikty. Bohužiaľ, je v rozkvete morálne, v malom aj vo veľkom i v našich radoch. Tejto rane môžeme a musíme zabrániť nenásilnosťou, v malom aj vo veľkom, veď „Blahoslavení sú tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“ (Mt. 5.9)

Nech nám Pán dá v novom roku všetkým takúto odvahu plnú viery, v malom aj vo veľkom.

Mons. Gábor Bertalan, dekan – farár

Hľaďme do budúcnosti v prítomnosti Ježiša!

Po Vianociach sa vraciame späť do všedných dní, avšak vianočný stromček, ktorý symbolizuje strom Života, je stále na svojom mieste. Bez slov a pohybu je akýmsi mementom, ktoré nám pripomína všetko, čo nám bez Boha chýba a čo nám On chce vrátiť: život, ktorý rodí „zlaté jablká“ viery, ktorý pomáha orientovať sa vďaka „svetielkam“ nádeje a svojmu okoliu núka „sladkosti“ lásky. Rozhodujúcou otázkou je, či to všetko chceme v našom živote „rozmeniť na drobné“ alebo to zostane len symbolom, ktorý použijeme raz do roka?!
 

Medzitým nám posledné dni roka pripomínajú, ako čas plynie. Spomenieme si, čo sme prežili, povedali, mysleli si, urobili či neurobili. Ba čo viac, spomenieme si i na dôsledky toho všetkého. Priznajme si, sme skôr v mínuse. Čo s tým?  Máme – podobne ako svet – prekričať vlastné svedomie umelo vyvolaným hlukom a veselosťou? Pomôže to? Možno. Ale len dočasne. Príklad z Biblie navrhuje niečo iné.
 

Keď rodičia predstavili Pánovi malého Ježiša, stará vdova, prorokyňa, k nim podišla a „vzdala vďaku Bohu a hovorila o Ňom...“ (Lk 2,38) Anna mala viac ako sto rokov. Prežila toho veľa. Manžela pochovala skoro. Poznala núdzu a neľahký život vdov. Neľahký osud svojho národa a krajiny nosila vo svojich bunkách a kostiach. Avšak v prítomnosti malého Ježiša sa predsa len nesťažuje, neľutuje sa a nežaluje. Pri Ježišovi uvidí, že je oveľa viac toho, za čo môže byť vďačná, než toho, na čo sa môže sťažovať. Vie, že Boh vie obrátiť v dobré i to zlé, čo ona alebo iní vykonali. Preto nemlčí, ale plná nádeje povzbudzuje ostatných.
 

I my môžeme takto hľadieť späť i dopredu. Poďakovať sa Bohu za jeho lásku, za jeho dobrodenie. Je možné hľadieť dopredu s nádejou a do budúcnosti s dôverou, a to napriek všetkým zlým skúsenostiam, sklamaniam a krachom. No nezabudnime, je to možné iba v prítomnosti Ježiša. Len On dá našej minulosti odpustenie, a našej budúcnosti nádej.   
 

Molnár Árpád, duchovný