Po Vianociach sa vraciame späť do všedných dní, avšak vianočný stromček, ktorý symbolizuje strom Života, je stále na svojom mieste. Bez slov a pohybu je akýmsi mementom, ktoré nám pripomína všetko, čo nám bez Boha chýba a čo nám On chce vrátiť: život, ktorý rodí „zlaté jablká“ viery, ktorý pomáha orientovať sa vďaka „svetielkam“ nádeje a svojmu okoliu núka „sladkosti“ lásky. Rozhodujúcou otázkou je, či to všetko chceme v našom živote „rozmeniť na drobné“ alebo to zostane len symbolom, ktorý použijeme raz do roka?!
Medzitým nám posledné dni roka pripomínajú, ako čas plynie. Spomenieme si, čo sme prežili, povedali, mysleli si, urobili či neurobili. Ba čo viac, spomenieme si i na dôsledky toho všetkého. Priznajme si, sme skôr v mínuse. Čo s tým? Máme – podobne ako svet – prekričať vlastné svedomie umelo vyvolaným hlukom a veselosťou? Pomôže to? Možno. Ale len dočasne. Príklad z Biblie navrhuje niečo iné.
Keď rodičia predstavili Pánovi malého Ježiša, stará vdova, prorokyňa, k nim podišla a „vzdala vďaku Bohu a hovorila o Ňom...“ (Lk 2,38) Anna mala viac ako sto rokov. Prežila toho veľa. Manžela pochovala skoro. Poznala núdzu a neľahký život vdov. Neľahký osud svojho národa a krajiny nosila vo svojich bunkách a kostiach. Avšak v prítomnosti malého Ježiša sa predsa len nesťažuje, neľutuje sa a nežaluje. Pri Ježišovi uvidí, že je oveľa viac toho, za čo môže byť vďačná, než toho, na čo sa môže sťažovať. Vie, že Boh vie obrátiť v dobré i to zlé, čo ona alebo iní vykonali. Preto nemlčí, ale plná nádeje povzbudzuje ostatných.
I my môžeme takto hľadieť späť i dopredu. Poďakovať sa Bohu za jeho lásku, za jeho dobrodenie. Je možné hľadieť dopredu s nádejou a do budúcnosti s dôverou, a to napriek všetkým zlým skúsenostiam, sklamaniam a krachom. No nezabudnime, je to možné iba v prítomnosti Ježiša. Len On dá našej minulosti odpustenie, a našej budúcnosti nádej.
Molnár Árpád, duchovný
Nincsenek megjegyzések:
Megjegyzés küldése