Plesy v Moldave

Plesová sezóna sa spája predovšetkým s fašiangami. Neoddeliteľnou súčasťou fašiangovej zábavy boli maškarné plesy a neskôr už len plesanie bez masiek. V Moldave sa plesy organizovali v krčmách, hostincoch, podľa spoločenských vrstiev.

Kde sa zabávali kočiši a služobníctvo, tam sa nemohli zdržiavať páni a remeselníci. Zvyk bol však rovnaký, matky dievčat sedeli v kruhu, zatiaľ čo sa v strede kruhu tancovalo. V tých časoch ešte na plesoch neboli stoly ani sa nepodávala večera.

Prvýkrát boli plesom nazvané oslavy organizované na kráľovských dvoroch v 14. storočí. Typické boli pre 17-18. storočie a najväčšej obľube sa spomedzi nich tešili maškarné plesy, ktoré boli populárne do 50. rokov 20. storočia. Pozvánky na ples zachovalé z prelomu 19-20. storočia svedčia o panskom živote, ktorý prekvital aj v našom meste. Na fašiangový ples v roku 1911 pozývali mlynári Moldavy a okolia „pána a jeho váženú rodinu uvedenú na vonkajšej strane. Vstupné je 2 koruny za osobu, rodinný lístok stojí 5 korún. Platby nad rámec sú vítané v rámci dobročinnosti.“ Dobročinný ples organizovali za účelom renovácie veže rímskokatolíckeho kostola. Väčšina mien členov usporiadajúcej komisie znie dodnes známo. Členovia aj dnes žijúcich rodín Fedák, Lyócsa, Alexovits, Szepesi, Halász alebo Hegedűs sú už pravnuci či dokonca pra-pravnúčence tých, ktorí sú uvedení na pozvánkach. Zaujímavosťou je tiež to, že pozvánky v roku 1912 sa tlačili v moldavskej tlačiarni Tóth. Okolo roku 1910 sa plesalo vo veľkej sále mestského úradu, čiže v dnešnom kultúrnom dome, mohol to byť honosný pocit. Mestský úrad sa v roku 1913 vysťahoval, sála zostala rovnaká. Určitú dobu bola na organizáciu plesov primalá, ako však mesto rastie a možnosti kvalitnej zábavy a kultúrne nároky sa znižujú, sála by mohla byť znovu vhodná, ak by sa našiel niekto, kto by tam ples zorganizoval.

Výnimočným kúskom je aj ručne písaná a maľovaná plagátová pozvánka z roku 1936, ktorá obohacuje expozíciu múzea. Chváli umeleckú zručnosť Károlya Balázsa, ktorý na ňu namaľoval všetky vtedajšie popredné vedúce osobnosti mesta. Ples bol zorganizovaný v mene moldavských poľnohospodárov, ktorí chceli zo zisku postaviť most, aby sa v čase odmäku nemuselo chodiť až po krk v blate. Lávku na konci Debraďskej ulici aj postavili. „Vďaka štedrým platbám nad rámec ceny.“ Platby navyše boli v Moldave do konca 50. rokov 20. storočia veľmi populárne. Plesy boli hlavne dobročinné, na účely prestavieb, obnov, odstránenia vojenských škôd. Kúpu lístkov občania považovali za svoju povinnosť, bez ohľadu na to, či sa na plese objavili alebo nie.

Zo starých hlavných organizátorov ako napr. remeselníci, športová organizácia, dobrovoľní hasiči, katolícky chlapčenský klub... dnes už mnohé plesy neorganizujú, prišli však ďalší. Populárne boli plesy Csemadoku, ktoré sa organizovali obyčajne na deň Kataríny. Aj tie sú už minulosťou. Organizovanie školských plesov začalo rodičovské združenie maďarskej školy a následne to od nich prebrali aj ostatné školy.

Po dobu niekoľkých rokov bol úspešný ples Csombor, ktorý taktiež organizoval Csemadok, no aj tento ples je už minulosťou. V poslednom čase ešte plesy organizovala Matica Slovenská, rómske organizácie, zriedkavejšie iné združenia, no naozajstný slávny či známy ples sa už v meste nekonáva. Kultúrne centrum Údolia Bodvy a rudohoria začalo pred ôsmimi rokmi organizovať folklórny ples, ktorý si získal také meno, že naň dokonca do Moldavy prišli hostia z ďalekých krajín. Mestské kultúrne stredisko ho nepovažovalo skutočne za svoj, a či už kvôli tomu alebo nie, tento rok sa slávny folklórny ples organizoval v Buzici, no aj tentokrát s obrovským úspechom.

Csaba Bartók